Malý princ
Streda, Október 17th, 2007
Malý princ
Dlho mi trvalo, kým som pochopil, odkiaľ prišiel. Malý princ mi kládol veľa otázok, no zdalo sa mi, akoby tie moje nikdy nepočul. Všetko mi postupne odhalili slová, čo mu náhodou vykĺzli. Tak napríklad, keď zazrel po prvý raz moje lietadlo /nenakreslím lietadlo, pre mňa je to príliš zložitá kresba/, spýtal sa ma:
- Čo je to za vec? To nie je vec. To lieta. Je to lietadlo…Moje lietadlo. A bol som hrdý, že mu môžem oznámiť, že lietam. V tom vyhŕkol:
- Čože! Ty si spadol z neba!
- Áno,- skromne som odpovedal.
- Ach, to je smiešne…
A Malý princ vybuchol do veľkého smiechu, čo ma strašne rozhorčilo. Želám si, aby sa moje nehody brali vážne. Potom dodal:
- Tak aj ty prichádzaš z neba! A z ktorej planéty?
Hneď som vytušil, že tým vrhá trochu svetla do tajomstva svojej prítomnosti na tomto mieste a rýchlo som sa spýtal:
- Teda ty prichádzaš z nejakej inej planéty?
No neodpovedal mi. Mierne pokrútil hlavou a neprestal hľadieť na moje lietadlo. O chvíľu sa ozval:
- To je pravda, na tomto si nemohol prísť z veľkej diaľky.
A nadlho sa zasníval. Potom si vytiahol z vrecka moju ovečku a zahľbil sa do obdivovania svojho pokladu. Viete si predstaviť, akú zvedavosť mohlo vo mne vzbudiť jeho polopriznanie o „iných planétach“. Pokúsol som sa teda dozvedieť o tom viac:
- Odkiaľ prichádzaš, milý chlapček? Kde je to tvoje „u mňa“? Kam chceš odniesť moju ovečku?.
Opovedal mi po chvíli tichého zamyslenia:
- Debnička, čo si mi dal, je naozaj dobrá, v noci ju môže používať ako domček.
- Pravdaže. A keď budeš dobrý, dám ti aj povrázok, aby si ju mohol cez deň priviazať.
A kolík.
Tento návrh akoby Malého princa pohoršil.
- Priviazať? To je čudný nápad!
- No ak ju nepriviažeš, hocikam zájde a stratí sa.
A môj priteľ zase vybuchol od smiechu :
- Ale kam by mala ísť!
- Hocikam. Rovno dopredu…
Tu malý princ vážne poznamenal:
- Nič sa nestane, u mňa je to také malé!
A možno trochu skľúčene povedal:
- Ak ide človek rovno dopredu, ďaleko nezájde…
