Maťko

V septembri r.2007 sme absolvovali prvú liečbu u pani dr.Augustínovej v Egypte. Maťkovi sa rozviazal jazyk , naučil sa nové slová a pomaličky sa mu rozšírila slovná zásoba. Po motorickej stránke sa tiež začal zlepšovať, začal štvornožkovať /dovtedy sa len plazil a posúval sa pravou nohou/.Postupne, aj vďaka božskej trpezlivosti našej rehabilitačnej Katky a cvičeniu Bobath-a sme robili malé krôčiky vpred – Maťko sa naučil postaviť s pomocou a chodiť popri nábytku. Chôdza sa zlepšila, z pôvodnej za dve ruky sme pokročili a stačilo nám držať sa už len za jednu ruku. Maťko začal viac vnímať a zaujímať sa o veci okolo seba. Začal spájať slovíčka na dvojslovné spojenia. Pozná všetky druhy áut podľa loga /neoklamete ho J .

V marci 2008 sme absolvovali našu tretiu operáciu na detskej urológii. Veľmi sme sa báli po našich nie najlepších predchádzajúcich skúsenostiach s narkózou, ako to všetko dopadne. No aj vďaka dôkladnej príprave a zlatej pani anesteziologičke všetko išlo nadmieru hladko a po troch dňoch sme išli domov, síce ubolení, ale šťastní, že to máme za sebou a bez komplikácii. V rehabilitácii sme mohli pokračovať až po dvoch mesiacoch. Začali sme trénovať v roomeri, bolo to pre nás niečo nové no ako sa zdá dosť nám pomohol odbúrať strach pri chôdzi bez držania.. Zlepšila sa stabilita chôdze, Maťko sa síce ešte drží za ruku ale úplne minimálne /asi je to len psych.záležitosť / a začína vymýšľať – zbiera palice, kamienky, vie si čupnúť , tlačí kočík.

Začíname sami papať lyžicou a pýtať sa na nočník. Chodíme na hipoterapiu, koníky sa nám páčia menej ale postupne si zvykáme.

Po druhej liečbe v sept.2008 si Maťko začína viac presadzovať svoje, začína odvrávať , má uvoľnenejšie nohy. Po návrate z Egypta začíname navštevovať  integrovanú materskú školu na

3 hod.denne. Maťko si pomerne rýchlo zvykol a dobre sa adaptoval. Má nových kamarátov a páčia sa mu aj pani učiteľky /občas ich aj vybozkáva J /. Zapája sa do činností, pamätá si básničky aj pesničky zo škôlky, dokonca robí veci , ktoré ho doma nebavili – kreslenie, vystrihovanie. Začína všetko počítať,

rozšírila sa mu slová zásoba, začína rozprávať “R” /občas aj tam , kde nepatrí J / má čistejšiu reč, začíname sa učiť farby, konečne ho začali viac baviť aj knižky, vydrží pri nich dlhšie. Preštuduje všetky časopisy,letáky , bavia nás kreslené rozprávky. Má veľmi rád hudbu. Začína klásť otázky – kto, kde,čo to bolo,potom /čo bude potom/…

Je vidieť na ňom väčší záujem, že sa chce učiť a viac sa snaží.

V škôlke sme spoznali aj nového kamaráta. Je chlpatý, má 4 nohy a volá sa Reno . Je úžasne trpezlivý a v rámci canisterapie nám pomáha odbúravať strach pri chôdzi. Najradšej mu Maťko dáva psie maškrty . Pokúšali sme sa mu „odmontovať „ uši J ale nešlo to, tak dúfame, že to s nami ešte chvíľu vydrží))).

A najlepšia správa na koniec, deň po štvrtých narodeninách začal Maťko sám chodiť – najprv s trakmi, pre istotu J no už sa vôbec nepotreboval držať za ruku /konečne sme to zlomili J aj vďaka denným tréningom v roomeri. Vonku sa ešte občas vyskytnú nejaké problémy s rovnováhou hlavne na nerovných povrchoch, ale tréning to spraví. Aj nôžky nám spevneli lebo viac chodíme. Dovolili sme si už aj pár krátkych prechádzok bez kočíka.

No tešili sme sa asi mesiac, prišla prvá sánkovačka a prvá zlomenina /dúfame že aj posledná/. Sádru máme už po mesiaci dole, takže začíname odznova nácvik chôdze, bude to boj ale zvládneme to , ved sme nejakí bojovníci )…


Baner

gif1.gif

gif2.gif

gif3.gif

gif4.gif

gif5.gif